Mélissa

Autor: Nikola Hritzová | 26.8.2011 o 23:59 | (upravené 28.8.2011 o 19:01) Karma článku: 5,16 | Prečítané:  947x

Každému z nás do života vstúpi človek, ktorý nás navždy poznamená. Dá nám to, čo nám nedajú ani tie najmúdrejšie knihy. Dá nám lásku, poznanie, pocit dôležitosti, ponúkne nám rameno, na ktorom sa môžeme vyplakať, zažijeme s ním veci nepoznané, zažijeme veci, ktoré ostatní nechápu...Je to len medzi nami dvomi.

Mne do života vstúpil človek, na ktorého nikdy nezabudnem. Človek, ktorý mi dáva silu v ťažkých dňoch...Človek, na ktorého si spomeniem vždy, keď sa cítim mizerne, aj keď prežívam tie najšťastnejšie chvíle. Človek, ktorý ma podržal vždy, keď som to najviac potrebovala. Moje slniečko Mélissa.

Rok svojho skromného života som strávila vo Francúzsku, v malebnej krajine, ktorá vyniká ( ako si všetci myslia) bagetami, syrmi, fantastickým vínom či svetovo známymi baretkami. Pre mňa vynikala akousi srdečnou pohostinnosťou. Tunajší ľudia sa o mňa starali ako o vlastnú dcéru, sestru...Mélissa bola pri mne,keď som odrazu stratila strechu nad hlavou, a keď som bola najviac zraniteľná. Ujala sa ma, vzala ma za svoju sestru a jej rodina ma nebrala ako nejakého domáceho miláčika. Správali sa ku mne ako ku právoplatnému členovi rodiny.

Moja Mélissa. Usmievavá 17-ročná černoška, ktorej poznávacím znakom boli dlhé tenučké vrkôčiky, takzvané tresses. Nikdy som ju nevidela smutnú či zachmúrenú. Na svet hľadela spoza chutných okuliarov a na každého cerila svoje biele zúbky. Mala rada zábavu, pekných chalanov a úplne najviac, svoju rodinu a priateľov. Jej súčasťou bola pollitrová plastová fľaša, ktorú mala takmer neustále pri svojich obrovských prekrásnych perách. Pomáhala jej zvládať chorobu, ktorá jej ničila život. Drepanocytóza. Ani zďaleka som si nevedela predstaviť ako trpí, keď má svoje chorobné bolestivé krízy.

Nikdy nepreukázala ani tu najmenšiu slabosť. Bláznili sme sa na každú pesničku, spoločne si umývali zuby (čo sa neobišlo bez výbuchov smiechu),hodnotili sme chalanov, ba aj baby, spoločne sme boli schopné zhltnúť na posedenie sériu DR. Housa či Grey´s anatomy, spoločne sme plakali aj sa smiali, jedli, pili, zdieľali jednu posteľ... Dospeli sme k záveru, že pri naberaní svalstva chalani často zabúdajú na „lícne svalstvo" a taktiež, že ideálny chalan musí mať v pulóvri aspoň 40 percent elastanu...:)

Bola tu, mladá, neskúsená, nevybúrená a jediné čo po nej ostalo je jedno obrovské prázdno v mojom srdci...Bola a stále bude mojou súčasťou...Dúfam, že na mňa odtiaľ zhora dáva pozor.

 

Je t´aime ma Mélichou et je t´aimerai pour toujours.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?